Rozlúčkový zápas Jána Kováča s J. Panským – V telocvični na Hviezdoslavovej ulici v Rožňave 10. mája 2008.
„Čakal som rozlúčku u nás v hale, že si podáme ruky. Ale takúto pre mňa bombastickú som ozaj nečakal. Ťažko sa mi hľadali slová pri lúčení. Budem na tento večer určite dlho spomínať“, začal J. Kováč. Úvod večera patril poslednému setu, ktorý si Ján Kováč zahral s J. Panským. „Bol taký opatrný, nie podľa mojich predstáv. Ale keďže bol posledný, dá sa prižmúriť oko“, povedal s úsmevom J. Kováč. Proti Orlowskému i Panskému hrával v najvyššej súťaži ešte za svojho pôsobenia v Ruskove. „Keď som mal v tom čase výkonnosť, ťažko sa mi proti nim hralo. A zo svojho umenia nezabudli nič a ešte to vedia aj dobre podať,“ podotkol.
Ťažko je uveriť, že J. Kováč odohral svoj posledný set. Má to však svoje príčiny. „Za tých 35 rokov bol človek zvyknutý vyhrávať, získavať tri či štyri body. Ostatné dva tri roky so bol rád, keď som urobil jeden bod. Strácalo sa aj potešenie a radosť z hry. Stolný tenis sa veľmi zrýchlil a už to nie je tak, že sa o jednu loptičku hralo päť až osem výmien. Teraz sú to maximálne tri či štyri výmeny. Mne osobne sa tomu veľmi ťažko prispôsobovalo,“ uviedol J. Kováč. To či stolnotenisovú raketu naozaj zavesí na klinec, však necháva otvorené. „ Uvidíme, možno nejaké rekreačné súťaže. Teraz však budúcnosť ešte neplánujem,“ dodal na záver J. Kováč.